Pravoslávna cirkev

História Pravoslávnej cirkevnej obce v Kojšove

Naša cirkev má na našom území počiatky už u Cyrila a Metoda. Je priamou nositeľkou a pokračovateľkou ich tradície, v plnosti zachováva a chráni učenie ktoré nám priniesli svätí bratia v r.863 a ktorí tu zorganizovali život Cirkvi. Aj keď po smrti sv. Metoda r.885 boli žiaci sv. bratov z Veľkej Moravy vyhnaní, cyrilometodské kresťanstvo na Slovensku nezaniklo.

KONICA MINOLTA DIGITAL CAMERASlovanské etnikum si v karpatskej kotline zachovalo pôvodnú vieru a cyrilometodskú tradíciu, najmä na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. V čase valašskej kolinizácie na území Slovenska počet pravoslávnych veriacich vzrástol a cirkev sa posilnila.
Veľké narušenie duchovného života našich veriacich nastalo, keď z mocenských a politických pohnútok administratívne a fyzicky bola od roku 1649 zavádzaná únia, neskôr pomenovaná gréckokatolícka cirkev.
Aj napriek tomu si naši prarodičia zachovali svoje tradície a vieru. Čiastočne pravoslávie žilo v národe aj na strednom a západnom Slovensku vďaka historikom, národným buditeľom a kultúrnym pracovníkom. Koncom 19. a začiatkom 20. Storočia na území najmä východného Slovenska vznikajú snahy o oficiálny návrat úniou zjednotených východných kresťanov do pravoslávnej Cirkvi. Na Slovensko sa z Ameriky a čiastočne aj z Ruska vracajú vysťahovalci. Od vzniku Československa pravoslávne hnutie na Slovensku zvlášť vzrástlo.
V roku 1950 komunistická štátna moc z politických príčin úplne zlikvidovala gréckokatolícku cirkev. Väčšia časť gréckokatolíkov prestúpila do pravoslávnej Cirkvi. V roku 1968 bola obnovená činnosť gréckokatolíckej cirkvi, a tak mnohí veriaci byzantského obradu sa opäť vrátili do gréckokatolíckej cirkvi.
V roku 1990 po páde socialistického režimu nastáva vo víre politických udalostí spor gréckokatolíkov a pravoslávnej Cirkvi o majetok. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady dňa 29.mája 1990 vydalo Zákonné opatrenie, podľa ktorého všetok majetok, ktorý bol ku dňu 28.apríla 1950 majetkom gréckokatolíckej cirkvi a teraz je majetkom pravoslávnej Cirkvi, sa týmto dňom stáva opätovne majetkom gréckokatolíckej cirkvi. Pravoslávna cirkev týmto rozhodnutím stratila 80% svojich nehnuteľností, ktoré do roku 1990 užívala. Medzi cirkvami nastali veľké nezhody. Štátna správa v snahe vyriešiť krivdy, ktoré boli jej rozhodnutím urobené na obidvoch cirkvach, pomohla finančnými dotáciami zmierniť túto situáciu. Pravoslávna cirkev napriek tomu všetkému buduje popri nových chrámoch a farských budovách aj cirkevné školstvo a charitu.

OLYMPUS DIGITAL CAMERAPočiatok Pravoslávia v Kojšove môžeme oficiálne datovať rokom 1953, kedy začal slúžiť sv. bohoslužby d.o. Štefan Balog. Dochádzal z Gelnice, kde býval. Ešte predtým bol prvým pravoslávnym kňazom na farnosti d. o. Viktor Michalič, ktorý v Kojšove slúžil 27 rokov ako gréckokatolícky kňaz. V päťdesiatych rokoch minulého storočia prestúpil spolu z drvivou väčšinou Kojšovčanov na sv. Pravoslávie a neskôr sa stal prvým slovenským pravoslávnym biskupom na Slovensku (michalovská eparchia). Prijal mníšske meno Alexander. Zomrel 25. 11. 1954 v Prešove. Ďalšími správcami pravoslávnej farnosti Kojšov boli: d. o. Slivárik (1957), d. o. Mgr. Vasiľ Šuliman, d. o. ThDr. Michal Olexa (1960 – 1961), d. o. Mgr. Juraj Lovič (1961 – 1968). Do roku 1968 pravoslávny veriaci slúžili sv. bohoslužby v pôvodnom chráme (dnes gréckokatolícky). Gréckokatolícky veriaci, ktorí ostali uniatmi, konali bohoslužby 18 rokov na cintoríne v kaplnke. Modlili sa sami alebo za prítomnosti svojho duchovného. Všetko v tajnosti, lebo do roku 1968 bola činnosť gréckokatolíckej církvi zakázaná.
Zmena nastala v roku 1968, kedy sa pravoslávni veriaci museli vzdať farskej budovy a chrámu v prospech znovuobnovenej gréckokatolíckej farnosti Kojšov. V týchto búrlivých rokoch pravoslávne bohoslužby sa v Kojšove nekonali (asi 2 roky). Naši veriaci sa modlili pred gréckokatolíckym chrámom.
23. júla 1970 za prítomnosti zástupcov oboch cirkví: za gr.kat. cirkev – Dr. Štefan Ujhelyi, tajomník ordinariátu, Emil Zorvan, dekan, Július Zachariáš, správca farnosti Kojšov za pravos. Cirkev – Peter Spišák, riaditeľ ER, Michal Olexa, predseda MO, Vasiľ Šuliman, administrátor, bola uzavretá dohoda o spoluužívaní gréckokatolíckeho chrámu v Kojšove. Táto dohoda platila do roku 1990. Za používanie chrámu pravoslávnou farnosťou sa platilo 30 Kčs (za každú nedeľu), 20 Kčs za bohoslužby počas týždňa.

pravoslav3V 1972 bol za správcu farnosti ustanovený d. o. Mgr. Michal Kopčík, ktorý viedol farnosť do marca 1991. (Dochádzal z Prešova.)
V roku 1990 pravoslávni veriaci stratili možnosť slúžiť bohoslužby v gréckokatolíckom chráme. Na sviatok sv. proroka Eliáša sa sv. liturgia konala pred dverami chrámu. Potom sa bohoslužby konali v priestoroch obecného úradu do r. 1991. Na sviatok Nanebovstúpenia Pána v 1991 sa slúžilo prvýkrát v modlitebni zakúpenej na bohoslužobné účely, č. d. 169. Pravoslávni veriaci sa stávali terčom slovných alebo fyzických útokov zo strany gréckokatolíkov. V tomto období patrila pravoslávna farnosť v Kojšove pod pravoslávnu farnosť Slovinky ako filiálka. Dochádzali tu
d. o.: Mgr. Juraj Halanda (do r. 1992) a Mgr. Jozef Haverčák (1992 – 97).
V roku 1995 sa začalo s výstavbou pravoslávneho chrámu. Pravoslávna cirkevná obec Kojšov mala vlastného správcu d. o. Mgr. Lakatu z Prešova (1997 – 99). Po ňom tu pôsobili Mgr. Juraj Lovič (1999 – 2002) a Mgr. Ján Kochaník (do septembra 2003).
V r. 1999 sa začalo slúžiť v novom chráme. Chrám bol vysvätení
1. 10. 2000 blaženejším metropolitom Nikolajom. Je zasvätení sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi.
Od 15. decembra 2003 v PCO Kojšov pôsobí d. o. Mgr. Jozef Nemčík, PhD. Od 1. 10. 2004 tu správca farnosti aj býva. Zatiaľ len v prenajatom dome.
Súčasný počet veriacich: 42
V r. 1990 v Kojšove bývalo 885 obyvateľov, z toho 80 pravoslávnych veriacich. Počas pôsobenia d. o. Mgr. J. Loviča PCO Kojšov mala 284 veriacich.

Kontakt: